NA MINÚTKU S GUY GILBERTOM – POTREBE TICHA

            Pozorujem jedného mladého chalana, ako si so slúchadlami na ušiach, pred televíznou obrazovkou píše úlohu z matematiky. Opatrne mu odsuniem slúchadlo z jedného ucha, aby som mu mohol položiť otázku: „Ako môžeš premýšľať, keď sa pri tom pozeráš na film a ešte počúvaš mp3?“ „To je otázka zvyku,“ odpovedá mi a opäť priloží slúchadlo k uchu. „Pomáha mi to, keď si píšem úlohy.“
            Moja nečakaná otázka evidentne narušila jeho „trojité sústredenie“.

            Dnešný svet nutne potrebuje ticho. Mladí ľudia zvlášť. Treba im ho ukázať, voviesť ich doň, aby objavili jeho ohromnú silu.
            Raz sa mi jeden študent, keď ma viezol autom zo stretnutia s mladými, zveril: „Dnešný večer sa mi veľmi páčil, Guy... ako občas bolo v sále úplné ticho. Bolo dobré, že si hneď na začiatku, po potlesku, požiadal, aby ti nikto netlieskal. Minulý týždeň sme tu mali iného prednášajúceho. Po každej vete mu všetci búrlivo tlieskali. Ako nejakej hviezde. Bol tam strašný hluk. Pritom som sa nedozvedel nič, čo by som predtým  nevedel.“
            Mlčanie má nesmiernu silu. Silu, ktorá umožní človeku skúmať predovšetkým seba. Silu, ktorá dáva odpoveď na otázky „Kto som?“, „Kam idem?“, „K čomu ma Boh povoláva?“ Život v hluku znamená vyhýbať sa týmto otázkam. Možno ale máme strach z odpovedí, pretože by nás nútili angažovať sa alebo sa zmeniť.